príbeh Kráľa

Ako by sa mohlo zdať nejedná sa o príbeh dávny, ale však ďaleko v budúcnosti. Tak ďaleko až to nie je možné datovať, keď vlády padli a svet sa úplne zmenil. Stratili sa hodnoty súčasnej doby, nahradili ich nové pre nás nepoznané. Nie však o tie tu pôjde aj keď čiastočne áno.

Je to príbeh o tom ako niečo začínalo a niečo sa strácalo. Náš vládca svoj kúsok krajiny ovládal, staral sa oň, každým dňom niečo nové prinášal. Z času na čas niečo ho trápilo nevedno čo, ani on to nevedel až kým to nenašiel. Aj keď mohlo by ilúziu predsúvať, že kráľovstvo veľké svojich podaných by malo mať, nie je to tak.

Kráľovstvo tento kráľ, len sám obýval, nepoznal smútok, lásku či iný cit len osudom prechádzal naveky mal žiť. Čas plynul storočia sa striedali, aj to, že je kráľ už pomaly zabúdal. Bohužiaľ len ľudský mozog v lebke vložený bol a tým len málo pamätať si mohol.

Aj na kráľovné už pozabúdal, keď kráľovstvo plné ľudí bolo a životom prekvitalo. On jediný len nestárnul a čas preň nič neznamenal. Jedno si v srdci ukladal a to že miloval, už ten cit nepoznal, ale vedel, že ho mal.

Aj toto zmeniť sa malo, keď so zrakom k hviezdam upretým bol, nezvyčajná vec sa stala a supernova pred očami sa mu odohrala. V tej žiare niečo zbadal, kúsok slova nepovedal. Niesol si svoj trest naveky no teraz vykúpenie malo prísť. Veľa chýb v živote narobil, plno slov oľutoval, všetkých stratil, zabudol.

Teraz pamäť sa mu vrátila, milované kráľovné zas milovať začal. Už vedel, že je koniec, radosťou naplnený sadol do záhrady, sladko zaspal a už len spomínal.