bábka

Rozpoviem vám príbeh jednej bytosti z malej izbice.

Každý deň či každú noc, na kraji police vždy v pokoji si sedí, svet pozoruje. Možno sa zdá byť tento život nudný alebo snáď fádny, no opak je pravdou. Niekto by namietal, že nikam nechodí a svet ešte nevidel. Ale jedno je pravdou, mnoho toho nezazrel, však jedno vie a to, že preň je tento svet úžasný.

Začína nocou, končí ránom, medzitým všetko sa deje. Ešte predtým ako slnko zapadne, poslednými lúčmi líca figúrky pohladí objaví sa iskierka nádeje. Ránom spomienku stratí čo v noci sa dialo, novými lúčmi svetla zahalí mu myseľ prázdnom. Vie o tom, aj tak sa nebojí, každým dňom nové krásy objaví.

Na hrane police každý deň sedí, zrakom upretím k stene. Tá stena nie je prázdna ako to býva zvykom, obraz na nej visí, nie veľký ale ani malý. Zmenil sa názor bábky na polici, jeho svetom obraz sa stal, nič viac ako len dáma na obraze… Na ničom inom mu nezáleží, sleduje línie, skúma tvár, objavuje farby, miluje pery. V očiach sa stratil muž v bábke ukrytý, dosiahnuť nedokáže k tej svojej hviezde aj napriek tomu je cit venuje.