sloboda

Byť slobodný, čo to vlastne znamená…

Pod nebom vznášajú sa orly, perím preteká sloboda, tlačí ich k oblakom. Možno ten okamih alebo ten výhľad na ľudí pod sebou, rúca steny ich väzenia. V horizonte začína a končí svet, kde začal skončil, kde skončil začal. Pod útokom hnevu, obmedzení fantázie objaví sa stena čo ukončí život. Je to krátke alebo dlhé, pýtam sa… V slobode slova, v prejave lásky začali milovať v čo už nemohli dúfať.

Slabika slova, úplnok svetla k odhaleniu pravdy čoraz viac sa blížia, prekonaj prekážky, ukáž statočného ducha. Len tak objaví sa, jediná spanilá, tá, nesúca svetlo pokoja.

Pokojná to voda, mlčky sleduje krásu tohto sveta. Nikdy slovka neriekla, ticho časom planula. Pravdu pozná nuž nikomu nedokáže povedať, ukázať, ani len naznačiť. To je ten trest, poznaním si zaslúžila naveky v tichu ostať. Roky plynuli, zem sa menila. Poznať ale nerieknuť, či nepoznať a nebyť…

Jediným smerom kam možno ísť, zatratenie, jediný spoločník na cestách im ostane. Nebyť nepoznané, v klietke pohodlia ostane. To je to čo sloboda znamená.